Podľa profesora kriminológie na Ottawskej univerzite v Kanade N. Poulantzasa je aplikovaná kriminalistika založená na pozorovaní, hypotéze, experimentovaní a úsudku. Dobrý “vyšetrovateľ” je ten, kto výsledky skúmaní získané podľa štandardov overuje všeobecne prijímanou logikou, aby mohol vyvodiť a zhodnotiť závery. Tieto závery vyplývajú zo štúdia spisu a z výsledkov laboratórnych skúmaní nálezov.

Aplikovaná kriminalistika čerpá svoje zásady z vedy aj z umenia; presnejšie ju preto možno označiť za vedeckú techniku.

Na tomto základe má naša spoločnosť dlhoročné poznatky a skúsenosti s vykonávaním a hodnotením laboratórnych skúmaní. Pokiaľ ide o tvorivosť našej predstavivosti a nášho úsudku, pozývame vás preskúmať ich na skutočných prípadoch.

Nálezy a vecné dôkazy ako nositelia spoľahlivých informácií sú všetky prvky — zbrane, nástroje, stopy, škvrny a iné materiály — nachádzajúce sa na mieste spáchania činu, u podozrivého, u obete alebo inde, ktoré môžu slúžiť nielen ako dôkaz spáchania činu, ale aj ako indícia viny alebo neviny obvineného.

Tieto prvky, hoci sú neživé a nemožno ich vypočúvať vo fáze preverovania, vyšetrovania ani súdneho konania, môžu pri správnom zaobchádzaní a vedecko-technickom spravovaní, skúmaní, analýze, interpretácii, využití a zhodnotení poskytnúť objektívne údaje a informácie, teda potvrdiť, vyvrátiť alebo posilniť tvrdenia podozrivého či výpoveď obete, ako aj spojiť alebo vylúčiť prípady a udalosti a spojiť obeť alebo podozrivého s konkrétnym priestorom.

Tieto prvky, často nazývané “nemí” alebo “tichí svedkovia”, majú porovnávaciu výhodu oproti iným dôkazným prostriedkom, ako je priznanie alebo svedectvo, pretože nepodliehajú autosugescii ani cudziemu vplyvu, nezabúdajú, nie sú donucované, zastrašované a predovšetkým ich nemožno podplatiť.

Zabudnutý odtlačok prsta, neviditeľné biologické materiály, odlomené časti vozidiel, nábojnice a strely spolu s ďalšími nálezmi môžu pri vhodnom spracovaní a interpretácii poskytnúť významné smerovanie skúmanému prípadu.

Dnes neustále rastie využívanie vedecko-technického dôkazu, ktorý v spojení s riadne zdokumentovaným spisom formuje súdne uvažovanie a následne zakladá súdne hodnotenie.

Balistika skúma otázky súvisiace so zbraňami, ako sú porovnávacie skúmania, balistické vyšetrovania a pod., ako aj účinky vyplývajúce z ich použitia, napríklad odrazy, akustiku, zvyšky po výstrele a ranivú balistiku.

Preto je jednou zo špecializácií aplikovanej kriminalistiky. Čo je však aplikovaná kriminalistika? Aplikovaná kriminalistika nepochádza z jediného vedeckého odboru, ale čerpá svoje zásady z rôznych vedeckých a technologických oblastí; obsahuje interdisciplinaritu, bod zbližovania viacerých vedeckých polí, teda priesečníky predmetov poznania, a preto sa označuje ako vedecká technika.

Napríklad v medicíne je interdisciplinarita rozhodujúca. Internista môže pre pacienta objednať mikrobiologické a zobrazovacie vyšetrenia. Lekár nesie zodpovednosť za rozhodnutie, ktoré vyšetrenia sa vykonajú a aký bude ich rozsah.

Tieto vyšetrenia vykonávajú špecializovaní mikrobiológovia a rádiológovia, ktorí spolu nemusia byť v priamom kontakte. Napriek tomu musí internista ich výsledky spoločne zhodnotiť, pričom zohľadní informácie z predpísanej metodológie a vyšetrení, aby dospel k vhodnej diagnóze a terapeutickej stratégii.

Lekár, ktorý vyšetrenia objednáva, v našom príklade internista, je zodpovedný za úsudok, spoločné hodnotenie výsledkov a prijímanie rozhodnutí. Zároveň je odborníkom v oblasti lekárskej vedy vo svojej špecializácii.

Ak objednávajúci lekár niektoré vyšetrenia opomenul alebo ich nesprávne zhodnotil, v žiadnom prípade to nie je zodpovednosť mikrobiológa ani rádiológa.

Práve toto je medzera, ktorá vzniká v prípadoch súdneho záujmu: spoločné hodnotenie výsledkov a prehĺbenie otázok, ktoré treba v každom prípade klásť.

Ako možno túto medzeru prekryť? Pochopením údajov každého prípadu a prístupom k nim z rôznych hľadísk.

Preto interdisciplinarita v medzinárodnom dianí neustále získava priestor oproti absolútnej špecializácii. Kde? Nie v ústupe vedeckej špecializácie, ale v konečnom úsudku a rozhodovaní. Spomeňme si na lekárske konzíliá oproti prijímaniu jednostranných rozhodnutí.

V stredoveku bolo pravdou, že Zem je plochá. Kto hovoril o guľatej Zemi, toho čakala hranica. Veda však svojimi nástrojmi a satelitmi ukázala guľovitosť Zeme, teda jednu skutočnú pravdu. Na záver musíme všetci stáť na rovnakej strane, nie na strane zdanlivej, ale na strane jedinej skutočnej pravdy.